Ultra trail Hungary 55k

Nedeľa, 15.5. 2016, 6:00
Nevykašlem sa na to? Aký to má zmysel, veď KBK2016 mi ukázalo, že nemám vôbec natrénované a toto bude ešte ťažšie. Vonku fúka, prší, teplota hlboko pod 10°C a ja sa prevaľujem v posteli retro bungalovu od piatej s čiernymi myšlienkami. V apríli som s odretými ušami prvý krát od júla nabehal aspoň 300km. Žiadna posilka, žiadne rýchle tréningy alebo kratšie preteky, len samé pochybnosti. Aspoň nemám prehnané očakávania. Črevná búrka ma prinúti vstať. Nasilu do seba napchám wafle s nutelou, zapijem ich vodou a pomaly sa pripravujem.

8:00
Neviem sa rozhodnúť, či si zobrať vestu, alebo len fľašu do ruky. Spomeniem si ale na ostatné preteky, kde som ostal bez vody 10 kilometrov a tak beriem vestu. Do priestoru štartu máme asi 15 minút chôdze, sprevádza nás stratená maďarská triatlonistka, ktorej sme pomohli dostať sa bezpečne a včas na štart. Nohy pri rozkluse sú podozrivo ľahké, črevá sa ukľudnili, zima mi až tak nevadí. Hlavne neprepáliť, bude to dlhé…

9:00
Štart po slizkých mačacích hlavách prebehol bez problémov, držím si tempo okolo 4:30, nesnažím sa s nikým pretekať, idem si svoje. Vidím pár ľudí s cestnými teniskami, čo vzhľadom na podmienky vôbec nechápem. Prvé dva kilometre su síce po asfaltke, ale čo nás čaká potom je skôr na klince ako na hladké podrážky… Netradične sa ocitám pri dvoch dievčatách, jedna blondýna a jedna kučeravá bruneta. Prvé asfaltkové stúpanie mi ukáže, ako na tom som a cítim sa celkom dobre. Po prudkom stúpaní bežíme do mierneho kopca, vetrisko fúka, popŕcha, ešteže mám pred sebou tie dievčatá. Úvodný kopec je celkom pohodový, na jeho vrchole je niečo ako horská chata, pred ktorou postávajú postarší hipisáci, ktorým pravdepodobne skončila žúrka. V zbehu zisťujem, že som toho síce moc nenatrénoval, ale domáce terény okolo Mödlingu mi pomohli zlepšiť zbežecké schopnosti a predbieham 4 súperov, medzi nimi aj blondínku. Druhé stúpanie je neuveriteľne blatové, neviem, či týpci s cestnými Hokami majú vôbec šancu niečo také výjsť. Vždy keď sa dá, využívam singláče popri ceste, pár krát mám pocit, že zastavím a už sa nepohnem. Nike Wildhorse III ale držia a tak sa nejako vyhrabem na kopec. Tam nás naviguje organizátor, zbiehame po peknom singláči. Po chvíli ale niekto kričí, že tu nie sú fáborky. Nevadí, je tu značka, veď nebolo kde inde odbočiť. Zbiehame vo veľkej skupine asi kilometer po dosť ťažkom teréne, keď sa teda rozhodneme vrátiť. Poliak nadáva: “kurwa”,  ja “kurva”, ostatní fuckujú a domáci bazmegujú. Cestou nahor stretávame desiatky bežcov a za chvíľu sme naspäť pri usporiadateľovi. Síce nám niečo ukazuje na mape, ale kašleme na neho a po asi 30-tich metroch vidíme fáborky. Zjavne si zle prečítal mapu. Zbiehame po správnej ceste a hovoríme si s babami, že dnes nie je dobré ostať osamote. Blondýnka je Švédka žijúca v Rakúsku, čiže v podstate krajanka, a kučeravá bruneta je z Bukurešti. Na prvej občerstvovačke v Pilisszentlaszló sa moc nezdržujem,dám si banán, do jednej fľaše nalejem jonťák a idem, čaká ma dlhý zbeh až do Višegrádu. Podľa údajov na čísle (skvelý nápad) sme si nadbehli asi 2 kilometre, no snažím sa na to nemysleť. Najskôr nás čaká dlhý asfaltový úsek, tak kecáme s Kristin o všetkom možnom. Dievka je v rakúskom Salomon teame, takže má tie ukrutne predražené tenisky zadarmo (a potrebuje ich veľmi veľa). Predbiehame kopec ľudí, niektorí z nich sú bežci na 115km, iní nezublúdení 55-kári. V krásnom údolí niekoľko krát preskakujem potok – najskôr sa snažím prejsť suchou nohou, neskôr sa inšpirujem miestnym borcom, ktorý si to rúbe rovno cez potok. Znovu kus asfaltky a za ňou krátke stúpanie, ktoré Kristin vybehne akoby nič, ja ale šetrím sily a v zbehu ju dobieham. Vo Višegráde si nechám do jednej fľaše načapovať kolu, do druhej jonťák a pomaly sa pustím do riadnej steny. Blonďavá hriva sa odo mňa poľahky odpúta a ja trpezlivo ale rýchlo kráčam a predbieham zopár bežcov. Aj to kráčanie do kopca treba natrénovať.

Hrebeň v polovici pretekov je jednoznačne najkrajší úsek – singláče s krásnymi výhľadmi na husto zazelenané údolia. Na jeho konce je občerstvovačka a zbeh… Kde najskôr padnem (lepšie povedané je*nem, ale nechcem byť vulgárny) štýlom nohy do vzduchu a potom si opať nadbehnem asi kilometer. Značenie bolo najslabšou stránkou po všetkých stránkach perfektne organizovaného preteku. Na čísle sú nakreslené dva zuby a naozaj, keď donadávam na značenie, začnem sa škribať do prudkého kopca a som rád, že nemám v ruke fľašu – chytám sa čohokoľvek, čo mi pomôže rýchlejšie vyškrabať sa nahor. Znova prudký technický zbeh, tentokrát bez pádu, za ním trocha behania, ktoré mi ešte ako tak ide a potom posledné dlhšie stúpanie, opať strmina, aj keď trocha ľahšia. Hore som rýchlo a viem, že už je dobre. Zbeh na poslednú občerstvovačku, posledný nevábny úsek cez polia s nevkusnými vilami, posledné krátke stúpanie… obzriem sa a čo nevidím – dobieha ma srandovne poskakujúci bežec s tričkom z nejakého poľského preteku. No čo už, treba ešte pobehnúť, aby som nevypadol z desiatky, v ktorej sú, ako som neskôr zistil, len nezablúdení. Mám pocit, že bežím tempo okolo 4, ale realita je viac ako päťková – veď mám v nohách 55 kilometrov. V Szentendré ma skoro zrazí Q7 ktorej hlavohruďový majiteľ sa valí do svojej nevkusnej vily. Dlho predlho bežím pri rozvodnenom potoku a keď ho prekračujem, viem, že to už nie je daleko. Poskakujúci bežec je stále na dohľad, ale už ma nedá. Posledné metre na mačacích hlavách, ešte treba dať pozor aby som sa nezrazil zo zombie turistami na hlavnej ulici a konečne cieľ. 6:02. Desiaty celkovo, bez blúdenia by som bol v prvej päťke.

Hlavne ma ale teší, že som dokázal pretekať až do konca, nezlomila ma ani raná črevná búrka, ani blúdenie a síce fyzicky rozbitý, ale skončil som v psychickej pohode. Zistil som, že tieto ťažšie a technickejšie trate mi sedia viac, ako tie rýchle, kde nestačím chlapcom, čo naozaj trénujú. Ako hovorí kamoš Miro: “my, čo si chodíme len zabehať…”

Ak budete mať budúci rok v máji čas, chodťe si zabehať do Szentendré, sú to naozaj krásne preteky. Oficiálna stránka. Strava (5 minút mi bežali hodinky v cieli, kým som ich vypol).

Ďakujem Ari za fotky, podporu, trpezlivosť, tlmočenie a skvelé kuracie kari a pivo po pretekoch.

IMG_3644 IMG_3649

 

 

 

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s