Grand Prix Krakowa, 23 km

Prvé preteky od júna 2017.

Sobota

Pôvodne som mal v pláne zabehnúť si ľahkú desinu, ale Krakow bol zahalený do jesenného smogu. Pozrel som webakmery a dosť neskoro, tesne po deviatej, som sa vybral smer Zawoja pod Babiu horu. “Dám si len takú light turistiku, veď doma by ma mrle žrali”, hovorím si, keď trčím v klasickej poľskej “kolejke” (zápche). Cestou šťastne vychytám všetky traktory a za necelé dve hodiny som na mieste, na parkovisku pri lyžiarskom stredisku Mosorny Groń.

Vybieham po modrej značke, po výdatnom snežení a nasledujúcom oteplení je všade blato a tak sa celkom teším na sneh. Stretnutie z obrovským jeleňom, v pľúcach čerstvý vzduch, občas síce pobehnem, ale väčšinou kráčam. Prvé snehy sú okolo 1200 mnm, o sto vyššie si dávam zimnú výbavu – rukavice, čiapku a papierovú cyklistickú bundičku. Počasie je zatiaľ príjemné, ale počujem, že na hrebeni bude fučať. Na ňom stretávam prekvapivo veľa ľudí, samozrejme v goretexoch, vibramách a podaktorí aj s mačkami. Moja bežecká obuv ma ale po snehu nesie s prekvapivou istotou a tak miestami pobehnem. Nad kosodrevinou sa vietor poriadne rozbláznil a tak to v cca 1650mnm otáčam a bežím naspäť. Saucony držia aj pri zostupe. Trasu si ešte kúsok predĺžim a po vyše dvoch hodinách, so 17km a výškovým kilometrom sadám spokojne do auta.

Nedeľa

Rozvičkou sú dva kilometre z domu na štart. Beriem si pre istotu fľašu s elektrolytmi a jeden PowerGel, keďže po sobote neviem, ako na tom som. Trocha sa naťahujem a zisťujem, že som celkom tuhý a tak si hovorím, že idem na pohodu, bude to hlavne dobrý tréning. Prvé dva kilometre sú aj tak stupák, idem si svoje a nezvádzam žiadne mikrosúboje. Kus asfaltu, mierne stúpanie okolo ZOO a po ňom najdlhší padák dňa. Tam ma naposledy predbehne pár rýchlikov a od približne tretieho kilometra podradím a začnem pretekať. Cítim sa prekvapujúco dobre a aj keď mám stále rešpekt, v každom stúpaní niekoho predbieham. A tých stúpaní absolvujeme nekonečne veľa – veď na 23 kilometroch musíme nabrať 900 metrov a les má výškové rozpätie 150 metrov. Občas sa za niekoho zavesím a keď mám pocit, že je pomalý, na vhodnom mieste ho predbehnem. Niektorí účastníci fučia ako keby bol cieľ kilometer pred nami, čo úplne nechápem, ale prepaľovači boli, sú a budú. Dnes som si povedal, že ním nebudem. V poslednom dlhom stúpaní kráčam za bežiacim pretekárom a na vhodnom mieste pobehnem a už je za mnou. Na hodinky moc nepozerám, jediné, čo ma zaujíma je priemerné tempo, ktoré chcem držať pod 5min/km. Zbeh po rozblatenej lúke, ktorá sa kĺže aj v lete po mesiaci sucha, nepríjemný výšvih a za 56 minút mám za sebou prvé kolo.

Opäť dlhé stúpanie, pred sebou vidím dvoch borcov, snažím sa nestratiť ich z dohľadu, ale v prvom klesaní dávajú bomby a strácam ich. Hovorím si “dajte mi kopec a uvidíte!”. Prichádza môj najlepší úsek. Nepríjemný krátky a šmykľavý kopec vybieham ako nič, nechávam za sebou troch pretekárov. Ďalší v dohľade nevyzerajú vôbec dobre a jeden si odo mňa pýty gél. S ťažkým srdcom mu dávam ten môj jediný, v rakúsku kúpený a nechávam ho za sebou. Konflikt s cyklistami, ktorí nám vbehli do zúženého priestoru medzi popadanými stromami ma nabudí a od 16 km do konca bežím svoj pretek, neobzerám sa, idem konzistentne, tempo neklesá, stúpania mi idú. Už dlho som neprežíval taký “flow”a bežeckú eufóriu. V poslednom stúpaní mi pani hovorí, že som jedenásty. Do cieľa vyše dva kilometre, ale pred sebou nevidím nikoho. Aj tak ale nepoľavujem a idem, čo to dá.

V cieli prehodím pár slov s mojim prenasledovateľom, pánom Arturom a odbehnem si ešte dva kilometre domov. Oproti minulému roku som sa zlepšil o 10 minút a vtedy som sa domov ledva dovliekol. Druhé kolo som absolvoval v takmer identickom čase ako prvé. Tak dobre takticky zvládnutý pretek som asi ešte neabsolvoval. Učím sa a dospievam. Asi mi pomohlo aj to, že mám vo Wolskom lese nabehané tisícky kilometrov a tak mi nerobil problém špecifický profil trate s množstvom krátkych a strmých stupákov. Vyhral Marcin Swierć, profík, ktorý skončil druhý na CCC2017. Na Top10 by som asi musel byť oddýchnutý. Alebo ani nie, podľa časov sú to všetko rýchli borci.

A achilovka nebolí.

Tu je GXP k sobote a tu z nedeľe.
Spolu s behom na štart a z cieľa som týždeň zavŕšil 116 kilometrami.

 

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s